Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
leide
du
leidest
er/sie/es
leide
wir
leiden
ihr
leidet
sie/Sie
leiden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelitten
du
habest gelitten
er/sie/es
habe gelitten
wir
haben gelitten
ihr
habet gelitten
sie/Sie
haben gelitten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde leiden
du
werdest leiden
er/sie/es
werde leiden
wir
werden leiden
ihr
werdet leiden
sie/Sie
werden leiden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelitten haben
du
werdest gelitten haben
er/sie/es
werde gelitten haben
wir
werden gelitten haben
ihr
werdet gelitten haben
sie/Sie
werden gelitten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
litte
du
littest
er/sie/es
litte
wir
litten
ihr
littet
sie/Sie
litten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelitten
du
hättest gelitten
er/sie/es
hätte gelitten
wir
hätten gelitten
ihr
hättet gelitten
sie/Sie
hätten gelitten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde leiden
du
würdest leiden
er/sie/es
würde leiden
wir
würden leiden
ihr
würdet leiden
sie/Sie
würden leiden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelitten haben
du
würdest gelitten haben
er/sie/es
würde gelitten haben
wir
würden gelitten haben
ihr
würdet gelitten haben
sie/Sie
würden gelitten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [leiden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.