Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
liege
du
liegest
er/sie/es
liege
wir
liegen
ihr
lieget
sie/Sie
liegen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelegen
du
habest gelegen
er/sie/es
habe gelegen
wir
haben gelegen
ihr
habet gelegen
sie/Sie
haben gelegen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde liegen
du
werdest liegen
er/sie/es
werde liegen
wir
werden liegen
ihr
werdet liegen
sie/Sie
werden liegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelegen haben
du
werdest gelegen haben
er/sie/es
werde gelegen haben
wir
werden gelegen haben
ihr
werdet gelegen haben
sie/Sie
werden gelegen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
läge
du
lägest; lägst
er/sie/es
läge
wir
lägen
ihr
läget; lägt
sie/Sie
lägen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelegen
du
hättest gelegen
er/sie/es
hätte gelegen
wir
hätten gelegen
ihr
hättet gelegen
sie/Sie
hätten gelegen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde liegen
du
würdest liegen
er/sie/es
würde liegen
wir
würden liegen
ihr
würdet liegen
sie/Sie
würden liegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelegen haben
du
würdest gelegen haben
er/sie/es
würde gelegen haben
wir
würden gelegen haben
ihr
würdet gelegen haben
sie/Sie
würden gelegen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [liegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
