Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
messe
du
messest
er/sie/es
messe
wir
messen
ihr
messet
sie/Sie
messen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemessen
du
habest gemessen
er/sie/es
habe gemessen
wir
haben gemessen
ihr
habet gemessen
sie/Sie
haben gemessen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde messen
du
werdest messen
er/sie/es
werde messen
wir
werden messen
ihr
werdet messen
sie/Sie
werden messen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemessen haben
du
werdest gemessen haben
er/sie/es
werde gemessen haben
wir
werden gemessen haben
ihr
werdet gemessen haben
sie/Sie
werden gemessen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
mäße
du
mäßest
er/sie/es
mäße
wir
mäßen
ihr
mäßet
sie/Sie
mäßen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemessen
du
hättest gemessen
er/sie/es
hätte gemessen
wir
hätten gemessen
ihr
hättet gemessen
sie/Sie
hätten gemessen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde messen
du
würdest messen
er/sie/es
würde messen
wir
würden messen
ihr
würdet messen
sie/Sie
würden messen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemessen haben
du
würdest gemessen haben
er/sie/es
würde gemessen haben
wir
würden gemessen haben
ihr
würdet gemessen haben
sie/Sie
würden gemessen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [messen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
