Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
misslinge
du
misslingest
er/sie/es
misslinge
wir
misslingen
ihr
misslinget
sie/Sie
misslingen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei misslungen
du
seiest misslungen
er/sie/es
sei misslungen
wir
seien misslungen
ihr
seiet misslungen
sie/Sie
seien misslungen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde misslingen
du
werdest misslingen
er/sie/es
werde misslingen
wir
werden misslingen
ihr
werdet misslingen
sie/Sie
werden misslingen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde misslungen sein
du
werdest misslungen sein
er/sie/es
werde misslungen sein
wir
werden misslungen sein
ihr
werdet misslungen sein
sie/Sie
werden misslungen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
misslänge
du
misslängest
er/sie/es
misslänge
wir
misslängen
ihr
misslänget
sie/Sie
misslängen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre misslungen
du
wärest misslungen
er/sie/es
wäre misslungen
wir
wären misslungen
ihr
wäret misslungen
sie/Sie
wären misslungen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde misslingend
du
würdest misslingend
er/sie/es
würde misslingend
wir
würden misslingend
ihr
würdet misslingend
sie/Sie
würden mißlingen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde misslungen sein
du
würdest misslungen sein
er/sie/es
würde misslungen sein
wir
würden misslungen sein
ihr
würdet misslungen sein
sie/Sie
würden misslungensein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [misslingen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
