Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
nehme
du
nehmest
er/sie/es
nehme
wir
nehmen
ihr
nehmet
sie/Sie
nehmen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe genommen
du
habest genommen
er/sie/es
habe genommen
wir
haben genommen
ihr
habet genommen
sie/Sie
haben genommen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde nehmen
du
werdest nehmen
er/sie/es
werde nehmen
wir
werden nehmen
ihr
werdet nehmen
sie/Sie
werden nehmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde genommen haben
du
werdest genommen haben
er/sie/es
werde genommen haben
wir
werden genommen haben
ihr
werdet genommen haben
sie/Sie
werden genommen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
nähme
du
nähmest; nähmst
er/sie/es
nähme
wir
nähmen
ihr
nähmet; nähmt
sie/Sie
nähmen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte genommen
du
hättest genommen
er/sie/es
hätte genommen
wir
hätten genommen
ihr
hättet genommen
sie/Sie
hätten genommen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde nehmen
du
würdest nehmen
er/sie/es
würde nehmen
wir
würden nehmen
ihr
würdet nehmen
sie/Sie
würden nehmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde genommen haben
du
würdest genommen haben
er/sie/es
würde genommen haben
wir
würden genommen haben
ihr
würdet genommen haben
sie/Sie
würden genommen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [nehmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.