Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
preise
du
preisest
er/sie/es
preise
wir
preisen
ihr
preiset
sie/Sie
preisen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gepriesen
du
habest gepriesen
er/sie/es
habe gepriesen
wir
haben gepriesen
ihr
habet gepriesen
sie/Sie
haben gepriesen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde preisen
du
werdest preisen
er/sie/es
werde preisen
wir
werden preisen
ihr
werdet preisen
sie/Sie
werden preisen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gepriesen haben
du
werdest gepriesen haben
er/sie/es
werde gepriesen haben
wir
werden gepriesen haben
ihr
werdet gepriesen haben
sie/Sie
werden gepriesen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
priese
du
priesest
er/sie/es
priese
wir
priesen
ihr
prieset
sie/Sie
priesen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gepriesen
du
hättest gepriesen
er/sie/es
hätte gepriesen
wir
hätten gepriesen
ihr
hättet gepriesen
sie/Sie
hätten gepriesen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde preisen
du
würdest preisen
er/sie/es
würde preisen
wir
würden preisen
ihr
würdet preisen
sie/Sie
würden preisen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gepriesen haben
du
würdest gepriesen haben
er/sie/es
würde gepriesen haben
wir
würden gepriesen haben
ihr
würdet gepriesen haben
sie/Sie
würden gepriesen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [preisen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
