Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
reformiere
du
reformierest
er/sie/es
reformiere
wir
reformieren
ihr
reformieret
sie/Sie
reformieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe reformiert
du
habest reformiert
er/sie/es
habe reformiert
wir
haben reformiert
ihr
habet reformiert
sie/Sie
haben reformiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde reformieren
du
werdest reformieren
er/sie/es
werde reformieren
wir
werden reformieren
ihr
werdet reformieren
sie/Sie
werden reformieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde reformiert haben
du
werdest reformiert haben
er/sie/es
werde reformiert haben
wir
werden reformiert haben
ihr
werdet reformiert haben
sie/Sie
werden reformiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
reformierte
du
reformiertest
er/sie/es
reformierte
wir
reformierten
ihr
reformiertet
sie/Sie
reformierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte reformiert
du
hättest reformiert
er/sie/es
hätte reformiert
wir
hätten reformiert
ihr
hättet reformiert
sie/Sie
hätten reformiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde reformieren
du
würdest reformieren
er/sie/es
würde reformieren
wir
würden reformieren
ihr
würdet reformieren
sie/Sie
würden reformieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde reformiert haben
du
würdest reformiert haben
er/sie/es
würde reformiert haben
wir
würden reformiert haben
ihr
würdet reformiert haben
sie/Sie
würden reformiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [reformieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
