Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
reibe
du
reibest
er/sie/es
reibe
wir
reiben
ihr
reibet
sie/Sie
reiben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerieben
du
habest gerieben
er/sie/es
habe gerieben
wir
haben gerieben
ihr
habet gerieben
sie/Sie
haben gerieben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde reiben
du
werdest reiben
er/sie/es
werde reiben
wir
werden reiben
ihr
werdet reiben
sie/Sie
werden reiben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerieben haben
du
werdest gerieben haben
er/sie/es
werde gerieben haben
wir
werden gerieben haben
ihr
werdet gerieben haben
sie/Sie
werden gerieben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
riebe
du
riebest
er/sie/es
riebe
wir
rieben
ihr
riebet
sie/Sie
rieben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerieben
du
hättest gerieben
er/sie/es
hätte gerieben
wir
hätten gerieben
ihr
hättet gerieben
sie/Sie
hätten gerieben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde reiben
du
würdest reiben
er/sie/es
würde reiben
wir
würden reiben
ihr
würdet reiben
sie/Sie
würden reiben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerieben haben
du
würdest gerieben haben
er/sie/es
würde gerieben haben
wir
würden gerieben haben
ihr
würdet gerieben haben
sie/Sie
würden gerieben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [reiben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
