Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
reiße
du
reißest
er/sie/es
reiße
wir
reißen
ihr
reißet
sie/Sie
reißen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerissen
du
habest gerissen
er/sie/es
habe gerissen
wir
haben gerissen
ihr
habet gerissen
sie/Sie
haben gerissen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde reißen
du
werdest reißen
er/sie/es
werde reißen
wir
werden reißen
ihr
werdet reißen
sie/Sie
werden reißen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerissen haben
du
werdest gerissen haben
er/sie/es
werde gerissen haben
wir
werden gerissen haben
ihr
werdet gerissen haben
sie/Sie
werden gerissen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
risse
du
rissest
er/sie/es
risse
wir
rissen
ihr
risset
sie/Sie
rissen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerissen
du
hättest gerissen
er/sie/es
hätte gerissen
wir
hätten gerissen
ihr
hättet gerissen
sie/Sie
hätten gerissen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde reißen
du
würdest reißen
er/sie/es
würde reißen
wir
würden reißen
ihr
würdet reißen
sie/Sie
würden reißen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerissen haben
du
würdest gerissen haben
er/sie/es
würde gerissen haben
wir
würden gerissen haben
ihr
würdet gerissen haben
sie/Sie
würden gerissen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [reißen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
