Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
reite
du
reitest
er/sie/es
reite
wir
reiten
ihr
reitet
sie/Sie
reiten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei geritten
du
seiest geritten; seist geritten
er/sie/es
sei geritten
wir
seien geritten
ihr
seiet geritten
sie/Sie
seien geritten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde reiten
du
werdest reiten
er/sie/es
werde reiten
wir
werden reiten
ihr
werdet reiten
sie/Sie
werden reiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geritten sein
du
werdest geritten sein
er/sie/es
werde geritten sein
wir
werden geritten sein
ihr
werdet geritten sein
sie/Sie
werden geritten sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ritte
du
rittest
er/sie/es
ritte
wir
ritten
ihr
rittet
sie/Sie
ritten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre geritten
du
wärest geritten
er/sie/es
wäre geritten
wir
wären geritten
ihr
wäret geritten
sie/Sie
wären geritten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde reiten
du
würdest reiten
er/sie/es
würde reiten
wir
würden reiten
ihr
würdet reiten
sie/Sie
würden reiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geritten sein
du
würdest geritten sein
er/sie/es
würde geritten sein
wir
würden geritten sein
ihr
würdet geritten sein
sie/Sie
würden geritten sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [reiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.