Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
renne
du
rennest
er/sie/es
renne
wir
rennen
ihr
rennet
sie/Sie
rennen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gerannt
du
seiest gerannt; seist gerannt
er/sie/es
sei gerannt
wir
seien gerannt
ihr
seiet gerannt
sie/Sie
seien gerannt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rennen
du
werdest rennen
er/sie/es
werde rennen
wir
werden rennen
ihr
werdet rennen
sie/Sie
werden rennen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerannt sein
du
werdest gerannt sein
er/sie/es
werde gerannt sein
wir
werden gerannt sein
ihr
werdet gerannt sein
sie/Sie
werden gerannt sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
rennte
du
renntest
er/sie/es
rennte
wir
rennten
ihr
renntet
sie/Sie
rennten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gerannt
du
wärest gerannt
er/sie/es
wäre gerannt
wir
wären gerannt
ihr
wäret gerannt
sie/Sie
wären gerannt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rennen
du
würdest rennen
er/sie/es
würde rennen
wir
würden rennen
ihr
würdet rennen
sie/Sie
würden rennen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerannt sein
du
würdest gerannt sein
er/sie/es
würde gerannt sein
wir
würden gerannt sein
ihr
würdet gerannt sein
sie/Sie
würden gerannt sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [rennen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
