Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
repariere
du
reparierest
er/sie/es
repariere
wir
reparieren
ihr
reparieret
sie/Sie
reparieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe repariert
du
habest repariert
er/sie/es
habe repariert
wir
haben repariert
ihr
habet repariert
sie/Sie
haben repariert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde reparieren
du
werdest reparieren
er/sie/es
werde reparieren
wir
werden reparieren
ihr
werdet reparieren
sie/Sie
werden reparieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde repariert haben
du
werdest repariert haben
er/sie/es
werde repariert haben
wir
werden repariert haben
ihr
werdet repariert haben
sie/Sie
werden repariert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
reparierte
du
repariertest
er/sie/es
reparierte
wir
reparierten
ihr
repariertet
sie/Sie
reparierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte repariert
du
hättest repariert
er/sie/es
hätte repariert
wir
hätten repariert
ihr
hättet repariert
sie/Sie
hätten repariert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde reparieren
du
würdest reparieren
er/sie/es
würde reparieren
wir
würden reparieren
ihr
würdet reparieren
sie/Sie
würden reparieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde repariert haben
du
würdest repariert haben
er/sie/es
würde repariert haben
wir
würden repariert haben
ihr
würdet repariert haben
sie/Sie
würden repariert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [reparieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.