Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rieche
du
riechest
er/sie/es
rieche
wir
riechen
ihr
riechet
sie/Sie
riechen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerochen
du
habest gerochen
er/sie/es
habe gerochen
wir
haben gerochen
ihr
habet gerochen
sie/Sie
haben gerochen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde riechen
du
werdest riechen
er/sie/es
werde riechen
wir
werden riechen
ihr
werdet riechen
sie/Sie
werden riechen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerochen haben
du
werdest gerochen haben
er/sie/es
werde gerochen haben
wir
werden gerochen haben
ihr
werdet gerochen haben
sie/Sie
werden gerochen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
röche
du
röchest; röchst
er/sie/es
röche
wir
röchen
ihr
röchet; röcht
sie/Sie
röchen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerochen
du
hättest gerochen
er/sie/es
hätte gerochen
wir
hätten gerochen
ihr
hättet gerochen
sie/Sie
hätten gerochen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde riechen
du
würdest riechen
er/sie/es
würde riechen
wir
würden riechen
ihr
würdet riechen
sie/Sie
würden riechen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerochen haben
du
würdest gerochen haben
er/sie/es
würde gerochen haben
wir
würden gerochen haben
ihr
würdet gerochen haben
sie/Sie
würden gerochen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [riechen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
