Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ringe
du
ringest
er/sie/es
ringe
wir
ringen
ihr
ringet
sie/Sie
ringen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerungen
du
habest gerungen
er/sie/es
habe gerungen
wir
haben gerungen
ihr
habet gerungen
sie/Sie
haben gerungen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ringen
du
werdest ringen
er/sie/es
werde ringen
wir
werden ringen
ihr
werdet ringen
sie/Sie
werden ringen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerungen haben
du
werdest gerungen haben
er/sie/es
werde gerungen haben
wir
werden gerungen haben
ihr
werdet gerungen haben
sie/Sie
werden gerungen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ränge
du
rängest; rängst
er/sie/es
ränge
wir
rängen
ihr
ränget; rängt
sie/Sie
rängen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerungen
du
hättest gerungen
er/sie/es
hätte gerungen
wir
hätten gerungen
ihr
hättet gerungen
sie/Sie
hätten gerungen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ringen
du
würdest ringen
er/sie/es
würde ringen
wir
würden ringen
ihr
würdet ringen
sie/Sie
würden ringen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerungen haben
du
würdest gerungen haben
er/sie/es
würde gerungen haben
wir
würden gerungen haben
ihr
würdet gerungen haben
sie/Sie
würden gerungen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [ringen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
