Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
scheide
du
scheidest
er/sie/es
scheide
wir
scheiden
ihr
scheidet
sie/Sie
scheiden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschieden
du
habest geschieden
er/sie/es
habe geschieden
wir
haben geschieden
ihr
habet geschieden
sie/Sie
haben geschieden
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde scheiden
du
werdest scheiden
er/sie/es
werde scheiden
wir
werden scheiden
ihr
werdet scheiden
sie/Sie
werden scheiden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschieden haben
du
werdest geschieden haben
er/sie/es
werde geschieden haben
wir
werden geschieden haben
ihr
werdet geschieden haben
sie/Sie
werden geschieden haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schiede
du
schiedest
er/sie/es
schiede
wir
schieden
ihr
schiedet
sie/Sie
schieden
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschieden
du
hättest geschieden
er/sie/es
hätte geschieden
wir
hätten geschieden
ihr
hättet geschieden
sie/Sie
hätten geschieden
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde scheiden
du
würdest scheiden
er/sie/es
würde scheiden
wir
würden scheiden
ihr
würdet scheiden
sie/Sie
würden scheiden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschieden haben
du
würdest geschieden haben
er/sie/es
würde geschieden haben
wir
würden geschieden haben
ihr
würdet geschieden haben
sie/Sie
würden geschieden haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [scheiden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
