Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schlafe
du
schlafest
er/sie/es
schlafe
wir
schlafen
ihr
schlafet
sie/Sie
schlafen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschlafen
du
habest geschlafen
er/sie/es
habe geschlafen
wir
haben geschlafen
ihr
habet geschlafen
sie/Sie
haben geschlafen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schlafen
du
werdest schlafen
er/sie/es
werde schlafen
wir
werden schlafen
ihr
werdet schlafen
sie/Sie
werden schlafen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschlafen haben
du
werdest geschlafen haben
er/sie/es
werde geschlafen haben
wir
werden geschlafen haben
ihr
werdet geschlafen haben
sie/Sie
werden geschlafen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schliefe
du
schliefest
er/sie/es
schliefe
wir
schliefen
ihr
schliefet
sie/Sie
schliefen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschlafen
du
hättest geschlafen
er/sie/es
hätte geschlafen
wir
hätten geschlafen
ihr
hättet geschlafen
sie/Sie
hätten geschlafen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schlafen
du
würdest schlafen
er/sie/es
würde schlafen
wir
würden schlafen
ihr
würdet schlafen
sie/Sie
würden schlafen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschlafen haben
du
würdest geschlafen haben
er/sie/es
würde geschlafen haben
wir
würden geschlafen haben
ihr
würdet geschlafen haben
sie/Sie
würden geschlafen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [schlafen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
