Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sitze
du
sitzest
er/sie/es
sitze
wir
sitzen
ihr
sitzet
sie/Sie
sitzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesessen
du
habest gesessen
er/sie/es
habe gesessen
wir
haben gesessen
ihr
habet gesessen
sie/Sie
haben gesessen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde sitzen
du
werdest sitzen
er/sie/es
werde sitzen
wir
werden sitzen
ihr
werdet sitzen
sie/Sie
werden sitzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesessen haben
du
werdest gesessen haben
er/sie/es
werde gesessen haben
wir
werden gesessen haben
ihr
werdet gesessen haben
sie/Sie
werden gesessen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
säße
du
säßest
er/sie/es
säße
wir
säßen
ihr
säßet
sie/Sie
säßen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesessen
du
hättest gesessen
er/sie/es
hätte gesessen
wir
hätten gesessen
ihr
hättet gesessen
sie/Sie
hätten gesessen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde sitzen
du
würdest sitzen
er/sie/es
würde sitzen
wir
würden sitzen
ihr
würdet sitzen
sie/Sie
würden sitzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesessen haben
du
würdest gesessen haben
er/sie/es
würde gesessen haben
wir
würden gesessen haben
ihr
würdet gesessen haben
sie/Sie
würden gesessen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [sitzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
