Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
störe
du
störest
er/sie/es
störe
wir
stören
ihr
störet
sie/Sie
stören
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestört
du
habest gestört
er/sie/es
habe gestört
wir
haben gestört
ihr
habet gestört
sie/Sie
haben gestört
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stören
du
werdest stören
er/sie/es
werde stören
wir
werden stören
ihr
werdet stören
sie/Sie
werden stören
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestört haben
du
werdest gestört haben
er/sie/es
werde gestört haben
wir
werden gestört haben
ihr
werdet gestört haben
sie/Sie
werden gestört haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
störte
du
störtest
er/sie/es
störte
wir
störten
ihr
störtet
sie/Sie
störten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestört
du
hättest gestört
er/sie/es
hätte gestört
wir
hätten gestört
ihr
hättet gestört
sie/Sie
hätten gestört
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stören
du
würdest stören
er/sie/es
würde stören
wir
würden stören
ihr
würdet stören
sie/Sie
würden stören
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestört haben
du
würdest gestört haben
er/sie/es
würde gestört haben
wir
würden gestört haben
ihr
würdet gestört haben
sie/Sie
würden gestört haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [stören]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
