Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
streiche
du
streichest
er/sie/es
streiche
wir
streichen
ihr
streichet
sie/Sie
streichen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestrichen
du
habest gestrichen
er/sie/es
habe gestrichen
wir
haben gestrichen
ihr
habet gestrichen
sie/Sie
haben gestrichen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde streichen
du
werdest streichen
er/sie/es
werde streichen
wir
werden streichen
ihr
werdet streichen
sie/Sie
werden streichen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestrichen haben
du
werdest gestrichen haben
er/sie/es
werde gestrichen haben
wir
werden gestrichen haben
ihr
werdet gestrichen haben
sie/Sie
werden gestrichen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
striche
du
strichest
er/sie/es
striche
wir
strichen
ihr
strichet
sie/Sie
strichen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestrichen
du
hättest gestrichen
er/sie/es
hätte gestrichen
wir
hätten gestrichen
ihr
hättet gestrichen
sie/Sie
hätten gestrichen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde streichen
du
würdest streichen
er/sie/es
würde streichen
wir
würden streichen
ihr
würdet streichen
sie/Sie
würden streichen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestrichen haben
du
würdest gestrichen haben
er/sie/es
würde gestrichen haben
wir
würden gestrichen haben
ihr
würdet gestrichen haben
sie/Sie
würden gestrichen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [streichen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
