Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stürze
du
stürzest
er/sie/es
stürze
wir
stürzen
ihr
stürzet
sie/Sie
stürzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestürzt
du
habest gestürzt
er/sie/es
habe gestürzt
wir
haben gestürzt
ihr
habet gestürzt
sie/Sie
haben gestürzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde stürzen
du
werdest stürzen
er/sie/es
werde stürzen
wir
werden stürzen
ihr
werdet stürzen
sie/Sie
werden stürzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestürzt haben
du
werdest gestürzt haben
er/sie/es
werde gestürzt haben
wir
werden gestürzt haben
ihr
werdet gestürzt haben
sie/Sie
werden gestürzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stürzte
du
stürztest
er/sie/es
stürzte
wir
stürzten
ihr
stürztet
sie/Sie
stürzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestürzt
du
hättest gestürzt
er/sie/es
hätte gestürzt
wir
hätten gestürzt
ihr
hättet gestürzt
sie/Sie
hätten gestürzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde stürzen
du
würdest stürzen
er/sie/es
würde stürzen
wir
würden stürzen
ihr
würdet stürzen
sie/Sie
würden stürzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestürzt haben
du
würdest gestürzt haben
er/sie/es
würde gestürzt haben
wir
würden gestürzt haben
ihr
würdet gestürzt haben
sie/Sie
würden gestürzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [stürzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
