Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
träume
du
träumest
er/sie/es
träume
wir
träumen
ihr
träumet
sie/Sie
träumen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geträumt
du
habest geträumt
er/sie/es
habe geträumt
wir
haben geträumt
ihr
habet geträumt
sie/Sie
haben geträumt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde träumen
du
werdest träumen
er/sie/es
werde träumen
wir
werden träumen
ihr
werdet träumen
sie/Sie
werden träumen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geträumt haben
du
werdest geträumt haben
er/sie/es
werde geträumt haben
wir
werden geträumt haben
ihr
werdet geträumt haben
sie/Sie
werden geträumt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
träumte
du
träumtest
er/sie/es
träumte
wir
träumten
ihr
träumtet
sie/Sie
träumten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geträumt
du
hättest geträumt
er/sie/es
hätte geträumt
wir
hätten geträumt
ihr
hättet geträumt
sie/Sie
hätten geträumt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde träumen
du
würdest träumen
er/sie/es
würde träumen
wir
würden träumen
ihr
würdet träumen
sie/Sie
würden träumen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geträumt haben
du
würdest geträumt haben
er/sie/es
würde geträumt haben
wir
würden geträumt haben
ihr
würdet geträumt haben
sie/Sie
würden geträumt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [träumen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
