Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
unterliege; liege unter
du
unterliegest; liegest unter
er/sie/es
unterliege; liege unter
wir
unterliegen; liegen unter
ihr
unterlieget; lieget unter
sie/Sie
unterliegen; liegen unter
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe unterlegen; untergelegen
du
habest unterlegen; untergelegen
er/sie/es
habe unterlegen; untergelegen
wir
haben unterlegen; untergelegen
ihr
habet unterlegen; untergelegen
sie/Sie
haben unterlegen; untergelegen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde unterliegen
du
werdest unterliegen
er/sie/es
werde unterliegen
wir
werden unterliegen
ihr
werdet unterliegen
sie/Sie
werden unterliegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde unterlegen; untergelegen
du
werdest unterlegen; untergelegen
er/sie/es
werde unterlegen; untergelegen
wir
werden unterlegen; untergelegen
ihr
werdet unterlegen; untergelegen
sie/Sie
werden unterlegen; untergelegen
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
unterläge; läge unter
du
unterlägest; unterlägst; lägest unter; lägst unter
er/sie/es
unterläge; läge unter
wir
unterlägen; lägen unter
ihr
unterläget; unterlägt; läget unter; lägt unter
sie/Sie
unterlägen; lägen unter
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte unterlegen; untergelegen
du
hättest unterlegen; untergelegen
er/sie/es
hätte unterlegen; untergelegen
wir
hätten unterlegen; untergelegen
ihr
hättet unterlegen; untergelegen
sie/Sie
hätten unterlegen; untergelegen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde unterliegen
du
würdest unterliegen
er/sie/es
würde unterliegen
wir
würden unterliegen
ihr
würdet unterliegen
sie/Sie
würden unterliegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde unterlegen; untergelegen haben
du
würdest unterlegen; untergelegen haben
er/sie/es
würde unterlegen; untergelegen haben
wir
würden unterlegen; untergelegen haben
ihr
würdet unterlegen; untergelegen haben
sie/Sie
würden unterlegen; untergelegen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [unterliegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
