Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vergesse
du
vergessest
er/sie/es
vergesse
wir
vergessen
ihr
vergesset
sie/Sie
vergessen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vergessen
du
habest vergessen
er/sie/es
habe vergessen
wir
haben vergessen
ihr
habet vergessen
sie/Sie
haben vergessen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vergessen
du
werdest vergessen
er/sie/es
werde vergessen
wir
werden vergessen
ihr
werdet vergessen
sie/Sie
werden vergessen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vergessen haben
du
werdest vergessen haben
er/sie/es
werde vergessen haben
wir
werden vergessen haben
ihr
werdet vergessen haben
sie/Sie
werden vergessen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
vergäße
du
vergäßest
er/sie/es
vergäße
wir
vergäßen
ihr
vergäßet
sie/Sie
vergäßen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vergessen
du
hättest vergessen
er/sie/es
hätte vergessen
wir
hätten vergessen
ihr
hättet vergessen
sie/Sie
hätten vergessen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vergessen
du
würdest vergessen
er/sie/es
würde vergessen
wir
würden vergessen
ihr
würdet vergessen
sie/Sie
würden vergessen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vergessen haben
du
würdest vergessen haben
er/sie/es
würde vergessen haben
wir
würden vergessen haben
ihr
würdet vergessen haben
sie/Sie
würden vergessen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [vergessen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
