Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verhalte
du
verhaltest
er/sie/es
verhalte
wir
verhalten
ihr
verhaltet
sie/Sie
verhalten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verhalten
du
habest verhalten
er/sie/es
habe verhalten
wir
haben verhalten
ihr
habet verhalten
sie/Sie
haben verhalten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verhalten
du
werdest verhalten
er/sie/es
werde verhalten
wir
werden verhalten
ihr
werdet verhalten
sie/Sie
werden verhalten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verhalten haben
du
werdest verhalten haben
er/sie/es
werde verhalten haben
wir
werden verhalten haben
ihr
werdet verhalten haben
sie/Sie
werden verhalten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verhielte
du
verhieltest
er/sie/es
verhielte
wir
verhielten
ihr
verhieltet
sie/Sie
verhielten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verhalten
du
hättest verhalten
er/sie/es
hätte verhalten
wir
hätten verhalten
ihr
hättet verhalten
sie/Sie
hätten verhalten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verhalten
du
würdest verhalten
er/sie/es
würde verhalten
wir
würden verhalten
ihr
würdet verhalten
sie/Sie
würden verhalten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verhalten haben
du
würdest verhalten haben
er/sie/es
würde verhalten haben
wir
würden verhalten haben
ihr
würdet verhalten haben
sie/Sie
würden verhalten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verhalten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
