Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verlege
du
verlegest
er/sie/es
verlege
wir
verlegen
ihr
verleget
sie/Sie
verlegen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verlegt
du
habest verlegt
er/sie/es
habe verlegt
wir
haben verlegt
ihr
habet verlegt
sie/Sie
haben verlegt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verlegen
du
werdest verlegen
er/sie/es
werde verlegen
wir
werden verlegen
ihr
werdet verlegen
sie/Sie
werden verlegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verlegt haben
du
werdest verlegt haben
er/sie/es
werde verlegt haben
wir
werden verlegt haben
ihr
werdet verlegt haben
sie/Sie
werden verlegt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verlegte
du
verlegtest
er/sie/es
verlegte
wir
verlegten
ihr
verlegtet
sie/Sie
verlegten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verlegt
du
hättest verlegt
er/sie/es
hätte verlegt
wir
hätten verlegt
ihr
hättet verlegt
sie/Sie
hätten verlegt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verlegen
du
würdest verlegen
er/sie/es
würde verlegen
wir
würden verlegen
ihr
würdet verlegen
sie/Sie
würden verlegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verlegt haben
du
würdest verlegt haben
er/sie/es
würde verlegt haben
wir
würden verlegt haben
ihr
würdet verlegt haben
sie/Sie
würden verlegt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verlegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
