Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
vermisse
du
vermissest
er/sie/es
vermisse
wir
vermissen
ihr
vermisset
sie/Sie
vermissen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe vermisst
du
habest vermisst
er/sie/es
habe vermisst
wir
haben vermisst
ihr
habet vermisst
sie/Sie
haben vermisst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde vermissen
du
werdest vermissen
er/sie/es
werde vermissen
wir
werden vermissen
ihr
werdet vermissen
sie/Sie
werden vermissen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde vermisst haben
du
werdest vermisst haben
er/sie/es
werde vermisst haben
wir
werden vermisst haben
ihr
werdet vermisst haben
sie/Sie
werden vermisst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
vermisste
du
vermisstest
er/sie/es
vermisste
wir
vermissten
ihr
vermisstet
sie/Sie
vermissten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte vermisst
du
hättest vermisst
er/sie/es
hätte vermisst
wir
hätten vermisst
ihr
hättet vermisst
sie/Sie
hätten vermisst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde vermissen
du
würdest vermissen
er/sie/es
würde vermissen
wir
würden vermissen
ihr
würdet vermissen
sie/Sie
würden vermissen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde vermisst haben
du
würdest vermisst haben
er/sie/es
würde vermisst haben
wir
würden vermisst haben
ihr
würdet vermisst haben
sie/Sie
würden vermisst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [vermissen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
