Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
wasche
du
waschest
er/sie/es
wasche
wir
waschen
ihr
waschet
sie/Sie
waschen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewaschen
du
habest gewaschen
er/sie/es
habe gewaschen
wir
haben gewaschen
ihr
habet gewaschen
sie/Sie
haben gewaschen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde waschen
du
werdest waschen
er/sie/es
werde waschen
wir
werden waschen
ihr
werdet waschen
sie/Sie
werden waschen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewaschen haben
du
werdest gewaschen haben
er/sie/es
werde gewaschen haben
wir
werden gewaschen haben
ihr
werdet gewaschen haben
sie/Sie
werden gewaschen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wüsche
du
wüschest; wüschst
er/sie/es
wüsche
wir
wüschen
ihr
wüschet
sie/Sie
wüschen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewaschen
du
hättest gewaschen
er/sie/es
hätte gewaschen
wir
hätten gewaschen
ihr
hättet gewaschen
sie/Sie
hätten gewaschen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde waschen
du
würdest waschen
er/sie/es
würde waschen
wir
würden waschen
ihr
würdet waschen
sie/Sie
würden waschen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewaschen haben
du
würdest gewaschen haben
er/sie/es
würde gewaschen haben
wir
würden gewaschen haben
ihr
würdet gewaschen haben
sie/Sie
würden gewaschen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [waschen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
