Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
widerrufe
du
widerrufest
er/sie/es
widerrufe
wir
widerrufen
ihr
widerrufet
sie/Sie
widerrufen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe widerrufen
du
habest widerrufen
er/sie/es
habe widerrufen
wir
haben widerrufen
ihr
habet widerrufen
sie/Sie
haben widerrufen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde widerrufen
du
werdest widerrufen
er/sie/es
werde widerrufen
wir
werden widerrufen
ihr
werdet widerrufen
sie/Sie
werden widerrufen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde widerrufen haben
du
werdest widerrufen haben
er/sie/es
werde widerrufen haben
wir
werden widerrufen haben
ihr
werdet widerrufen haben
sie/Sie
werden widerrufen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
widerriefe
du
widerriefest
er/sie/es
widerriefe
wir
widerriefen
ihr
widerriefet
sie/Sie
widerriefen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte widerrufen
du
hättest widerrufen
er/sie/es
hätte widerrufen
wir
hätten widerrufen
ihr
hättet widerrufen
sie/Sie
hätten widerrufen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde widerrufen
du
würdest widerrufen
er/sie/es
würde widerrufen
wir
würden widerrufen
ihr
würdet widerrufen
sie/Sie
würden widerrufen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde widerrufen haben
du
würdest widerrufen haben
er/sie/es
würde widerrufen haben
wir
würden widerrufen haben
ihr
würdet widerrufen haben
sie/Sie
würden widerrufen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [widerrufen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
