Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
widersetze
du
widersetzest
er/sie/es
widersetze
wir
widersetzen
ihr
widersetzet
sie/Sie
widersetzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe widersetzt
du
habest widersetzt
er/sie/es
habe widersetzt
wir
haben widersetzt
ihr
habet widersetzt
sie/Sie
haben widersetzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde widersetzen
du
werdest widersetzen
er/sie/es
werde widersetzen
wir
werden widersetzen
ihr
werdet widersetzen
sie/Sie
werden widersetzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde widersetzt haben
du
werdest widersetzt haben
er/sie/es
werde widersetzt haben
wir
werden widersetzt haben
ihr
werdet widersetzt haben
sie/Sie
werden widersetzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
widersetzte
du
widersetztest
er/sie/es
widersetzte
wir
widersetzten
ihr
widersetztet
sie/Sie
widersetzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte widersetzt
du
hättest widersetzt
er/sie/es
hätte widersetzt
wir
hätten widersetzt
ihr
hättet widersetzt
sie/Sie
hätten widersetzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde widersetzen
du
würdest widersetzen
er/sie/es
würde widersetzen
wir
würden widersetzen
ihr
würdet widersetzen
sie/Sie
würden widersetzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde widersetzt haben
du
würdest widersetzt haben
er/sie/es
würde widersetzt haben
wir
würden widersetzt haben
ihr
würdet widersetzt haben
sie/Sie
würden widersetzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [widersetzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
