Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
wisse
du
wissest
er/sie/es
wisse
wir
wissen
ihr
wisset
sie/Sie
wissen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewusst
du
habest gewusst
er/sie/es
habe gewusst
wir
haben gewusst
ihr
habet gewusst
sie/Sie
haben gewusst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde wissen
du
werdest wissen
er/sie/es
werde wissen
wir
werden wissen
ihr
werdet wissen
sie/Sie
werden wissen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewusst haben
du
werdest gewusst haben
er/sie/es
werde gewusst haben
wir
werden gewusst haben
ihr
werdet gewusst haben
sie/Sie
werden gewusst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wüsste
du
wüsstest
er/sie/es
wüsste
wir
wüssten
ihr
wüsstet
sie/Sie
wüssten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewusst
du
hättest gewusst
er/sie/es
hätte gewusst
wir
hätten gewusst
ihr
hättet gewusst
sie/Sie
hätten gewusst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde wissen
du
würdest wissen
er/sie/es
würde wissen
wir
würden wissen
ihr
würdet wissen
sie/Sie
würden wissen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewusst haben
du
würdest gewusst haben
er/sie/es
würde gewusst haben
wir
würden gewusst haben
ihr
würdet gewusst haben
sie/Sie
würden gewusst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [wissen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
