Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zerlasse
du
zerlassest
er/sie/es
zerlasse
wir
zerlassen
ihr
zerlasset
sie/Sie
zerlassen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe zerlassen
du
habest zerlassen
er/sie/es
habe zerlassen
wir
haben zerlassen
ihr
habet zerlassen
sie/Sie
haben zerlassen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zerlassen
du
werdest zerlassen
er/sie/es
werde zerlassen
wir
werden zerlassen
ihr
werdet zerlassen
sie/Sie
werden zerlassen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde zerlassen haben
du
werdest zerlassen haben
er/sie/es
werde zerlassen haben
wir
werden zerlassen haben
ihr
werdet zerlassen haben
sie/Sie
werden zerlassen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zerließe
du
zerließest
er/sie/es
zerließe
wir
zerließen
ihr
zerließet
sie/Sie
zerließen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte zerlassen
du
hättest zerlassen
er/sie/es
hätte zerlassen
wir
hätten zerlassen
ihr
hättet zerlassen
sie/Sie
hätten zerlassen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zerlassen
du
würdest zerlassen
er/sie/es
würde zerlassen
wir
würden zerlassen
ihr
würdet zerlassen
sie/Sie
würden zerlassen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde zerlassen haben
du
würdest zerlassen haben
er/sie/es
würde zerlassen haben
wir
würden zerlassen haben
ihr
würdet zerlassen haben
sie/Sie
würden zerlassen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zerlassen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
