Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zwinge
du
zwingest
er/sie/es
zwinge
wir
zwingen
ihr
zwinget
sie/Sie
zwingen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gezwungen
du
habest gezwungen
er/sie/es
habe gezwungen
wir
haben gezwungen
ihr
habet gezwungen
sie/Sie
haben gezwungen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zwingen
du
werdest zwingen
er/sie/es
werde zwingen
wir
werden zwingen
ihr
werdet zwingen
sie/Sie
werden zwingen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gezwungen haben
du
werdest gezwungen haben
er/sie/es
werde gezwungen haben
wir
werden gezwungen haben
ihr
werdet gezwungen haben
sie/Sie
werden gezwungen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zwänge
du
zwängest; zwängst
er/sie/es
zwänge
wir
zwängen
ihr
zwänget; zwängt
sie/Sie
zwängen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gezwungen
du
hättest gezwungen
er/sie/es
hätte gezwungen
wir
hätten gezwungen
ihr
hättet gezwungen
sie/Sie
hätten gezwungen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zwingen
du
würdest zwingen
er/sie/es
würde zwingen
wir
würden zwingen
ihr
würdet zwingen
sie/Sie
würden zwingen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gezwungen haben
du
würdest gezwungen haben
er/sie/es
würde gezwungen haben
wir
würden gezwungen haben
ihr
würdet gezwungen haben
sie/Sie
würden gezwungen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [zwingen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
