Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bilde ab
du
bildest ab
er/sie/es
bilde ab
wir
bilden ab
ihr
bildet ab
sie/Sie
bilden ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgebildet
du
habest abgebildet
er/sie/es
habe abgebildet
wir
haben abgebildet
ihr
habet abgebildet
sie/Sie
haben abgebildet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abbilden
du
werdest abbilden
er/sie/es
werde abbilden
wir
werden abbilden
ihr
werdet abbilden
sie/Sie
werden abbilden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgebildet haben
du
werdest abgebildet haben
er/sie/es
werde abgebildet haben
wir
werden abgebildet haben
ihr
werdet abgebildet haben
sie/Sie
werden abgebildet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bildete ab
du
bildetest ab
er/sie/es
bildete ab
wir
bildeten ab
ihr
bildetet ab
sie/Sie
bildeten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgebildet
du
hättest abgebildet
er/sie/es
hätte abgebildet
wir
hätten abgebildet
ihr
hättet abgebildet
sie/Sie
hätten abgebildet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abbilden
du
würdest abbilden
er/sie/es
würde abbilden
wir
würden abbilden
ihr
würdet abbilden
sie/Sie
würden abbilden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgebildet haben
du
würdest abgebildet haben
er/sie/es
würde abgebildet haben
wir
würden abgebildet haben
ihr
würdet abgebildet haben
sie/Sie
würden abgebildet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abbilden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.