Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
frage ab
du
fragest ab
er/sie/es
frage ab
wir
fragen ab
ihr
fraget ab
sie/Sie
fragen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgefragt
du
habest abgefragt
er/sie/es
habe abgefragt
wir
haben abgefragt
ihr
habet abgefragt
sie/Sie
haben abgefragt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abfragen
du
werdest abfragen
er/sie/es
werde abfragen
wir
werden abfragen
ihr
werdet abfragen
sie/Sie
werden abfragen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgefragt haben
du
werdest abgefragt haben
er/sie/es
werde abgefragt haben
wir
werden abgefragt haben
ihr
werdet abgefragt haben
sie/Sie
werden abgefragt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fragte ab
du
fragtest ab
er/sie/es
fragte ab
wir
fragten ab
ihr
fragtet ab
sie/Sie
fragten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgefragt
du
hättest abgefragt
er/sie/es
hätte abgefragt
wir
hätten abgefragt
ihr
hättet abgefragt
sie/Sie
hätten abgefragt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abfragen
du
würdest abfragen
er/sie/es
würde abfragen
wir
würden abfragen
ihr
würdet abfragen
sie/Sie
würden abfragen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgefragt haben
du
würdest abgefragt haben
er/sie/es
würde abgefragt haben
wir
würden abgefragt haben
ihr
würdet abgefragt haben
sie/Sie
würden abgefragt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abfragen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
