Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
komme ab
du
kommest ab
er/sie/es
komme ab
wir
kommen ab
ihr
kommet ab
sie/Sie
kommen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei abgekommen
du
seiest abgekommen
er/sie/es
sei abgekommen
wir
seien abgekommen
ihr
seiet abgekommen
sie/Sie
seien abgekommen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abkommen
du
werdest abkommen
er/sie/es
werde abkommen
wir
werden abkommen
ihr
werdet abkommen
sie/Sie
werden abkommen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgekommen sein
du
werdest abgekommen sein
er/sie/es
werde abgekommen sein
wir
werden abgekommen sein
ihr
werdet abgekommen sein
sie/Sie
werden abgekommen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
käme ab
du
kämest ab
er/sie/es
käme ab
wir
kämen ab
ihr
kämet ab
sie/Sie
kämen ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre abgekommen
du
wärest abgekommen
er/sie/es
wäre abgekommen
wir
wären abgekommen
ihr
wäret abgekommen
sie/Sie
wären abgekommen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abkommen
du
würdest abkommen
er/sie/es
würde abkommen
wir
würden abkommen
ihr
würdet abkommen
sie/Sie
würden abkommen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgekommen sein
du
würdest abgekommen sein
er/sie/es
würde abgekommen sein
wir
würden abgekommen sein
ihr
würdet abgekommen sein
sie/Sie
würden abgekommen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abkommen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
