Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
dauere an
du
dauerest an
er/sie/es
dauere an
wir
daueren an
ihr
daueret an
sie/Sie
daueren an
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe angedauert
du
habest angedauert
er/sie/es
habe angedauert
wir
haben angedauert
ihr
habet angedauert
sie/Sie
haben angedauert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde andauern
du
werdest andauern
er/sie/es
werde andauern
wir
werden andauern
ihr
werdet andauern
sie/Sie
werden andauern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde angedauert haben
du
werdest angedauert haben
er/sie/es
werde angedauert haben
wir
werden angedauert haben
ihr
werdet angedauert haben
sie/Sie
werden angedauert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
dauerte an
du
dauertest an
er/sie/es
dauerte an
wir
dauerten an
ihr
dauertet an
sie/Sie
dauerten an
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte angedauert
du
hättest angedauert
er/sie/es
hätte angedauert
wir
hätten angedauert
ihr
hättet angedauert
sie/Sie
hätten angedauert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde andauern
du
würdest andauern
er/sie/es
würde andauern
wir
würden andauern
ihr
würdet andauern
sie/Sie
würden andauern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde angedauert haben
du
würdest angedauert haben
er/sie/es
würde angedauert haben
wir
würden angedauert haben
ihr
würdet angedauert haben
sie/Sie
würden angedauert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [andauern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
