Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fange an
du
fangest an
er/sie/es
fange an
wir
fangen an
ihr
fanget an
sie/Sie
fangen an
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe angefangen
du
habest angefangen
er/sie/es
habe angefangen
wir
haben angefangen
ihr
habet angefangen
sie/Sie
haben angefangen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde anfangen
du
werdest anfangen
er/sie/es
werde anfangen
wir
werden anfangen
ihr
werdet anfangen
sie/Sie
werden anfangen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde angefangen haben
du
werdest angefangen haben
er/sie/es
werde angefangen haben
wir
werden angefangen haben
ihr
werdet angefangen haben
sie/Sie
werden angefangen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
finge an
du
fingest an
er/sie/es
finge an
wir
fingen an
ihr
finget an
sie/Sie
fingen an
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte angefangen
du
hättest angefangen
er/sie/es
hätte angefangen
wir
hätten angefangen
ihr
hättet angefangen
sie/Sie
hätten angefangen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde anfangen
du
würdest anfangen
er/sie/es
würde anfangen
wir
würden anfangen
ihr
würdet anfangen
sie/Sie
würden anfangen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde angefangen haben
du
würdest angefangen haben
er/sie/es
würde angefangen haben
wir
würden angefangen haben
ihr
würdet angefangen haben
sie/Sie
würden angefangen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [anfangen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.