Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gebe an
du
gebest an
er/sie/es
gebe an
wir
geben an
ihr
gebet an
sie/Sie
geben an
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe angegeben
du
habest angegeben
er/sie/es
habe angegeben
wir
haben angegeben
ihr
habet angegeben
sie/Sie
haben angegeben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde angeben
du
werdest angeben
er/sie/es
werde angeben
wir
werden angeben
ihr
werdet angeben
sie/Sie
werden angeben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde angegeben haben
du
werdest angegeben haben
er/sie/es
werde angegeben haben
wir
werden angegeben haben
ihr
werdet angegeben haben
sie/Sie
werden angegeben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gäbe an
du
gäbest an; gäbst an
er/sie/es
gäbe an
wir
gäben an
ihr
gäbet an
sie/Sie
gäben an
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte angegeben
du
hättest angegeben
er/sie/es
hätte angegeben
wir
hätten angegeben
ihr
hättet angegeben
sie/Sie
hätten angegeben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde angeben
du
würdest angeben
er/sie/es
würde angeben
wir
würden angeben
ihr
würdet angeben
sie/Sie
würden angeben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde angegeben haben
du
würdest angegeben haben
er/sie/es
würde angegeben haben
wir
würden angegeben haben
ihr
würdet angegeben haben
sie/Sie
würden angegeben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [angeben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
