Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
komme an
du
kommest an
er/sie/es
komme an
wir
kommen an
ihr
kommet an
sie/Sie
kommen an
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei angekommen
du
seiest angekommen; seist angekommen
er/sie/es
sei angekommen
wir
seien angekommen
ihr
seiet angekommen
sie/Sie
seien angekommen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ankommen
du
werdest ankommen
er/sie/es
werde ankommen
wir
werden ankommen
ihr
werdet ankommen
sie/Sie
werden ankommen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde angekommen sein
du
werdest angekommen sein
er/sie/es
werde angekommen sein
wir
werden angekommen sein
ihr
werdet angekommen sein
sie/Sie
werden angekommen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
käme an
du
kämest an
er/sie/es
käme an
wir
kämen an
ihr
kämet an
sie/Sie
kämen an
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre angekommen
du
wärest angekommen
er/sie/es
wäre angekommen
wir
wären angekommen
ihr
wäret angekommen
sie/Sie
wären angekommen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ankommen
du
würdest ankommen
er/sie/es
würde ankommen
wir
würden ankommen
ihr
würdet ankommen
sie/Sie
würden ankommen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde angekommen sein
du
würdest angekommen sein
er/sie/es
würde angekommen sein
wir
würden angekommen sein
ihr
würdet angekommen sein
sie/Sie
würden angekommen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ankommen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
