Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
melde an
du
meldest an
er/sie/es
melde an
wir
melden an
ihr
meldet an
sie/Sie
melden an
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe angemeldet
du
habest angemeldet
er/sie/es
habe angemeldet
wir
haben angemeldet
ihr
habet angemeldet
sie/Sie
haben angemeldet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde anmelden
du
werdest anmelden
er/sie/es
werde anmelden
wir
werden anmelden
ihr
werdet anmelden
sie/Sie
werden anmelden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde angemeldet haben
du
werdest angemeldet haben
er/sie/es
werde angemeldet haben
wir
werden angemeldet haben
ihr
werdet angemeldet haben
sie/Sie
werden angemeldet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
meldete an
du
meldetest an
er/sie/es
meldete an
wir
meldeten an
ihr
meldetet an
sie/Sie
meldeten an
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte angemeldet
du
hättest angemeldet
er/sie/es
hätte angemeldet
wir
hätten angemeldet
ihr
hättet angemeldet
sie/Sie
hätten angemeldet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde anmelden
du
würdest anmelden
er/sie/es
würde anmelden
wir
würden anmelden
ihr
würdet anmelden
sie/Sie
würden anmelden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde angemeldet haben
du
würdest angemeldet haben
er/sie/es
würde angemeldet haben
wir
würden angemeldet haben
ihr
würdet angemeldet haben
sie/Sie
würden angemeldet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [anmelden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
