Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ziehe an
du
ziehest an
er/sie/es
ziehe an
wir
ziehen an
ihr
ziehet an
sie/Sie
ziehen an
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe angezogen
du
habest angezogen
er/sie/es
habe angezogen
wir
haben angezogen
ihr
habet angezogen
sie/Sie
haben angezogen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde anziehen
du
werdest anziehen
er/sie/es
werde anziehen
wir
werden anziehen
ihr
werdet anziehen
sie/Sie
werden anziehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde angezogen haben
du
werdest angezogen haben
er/sie/es
werde angezogen haben
wir
werden angezogen haben
ihr
werdet angezogen haben
sie/Sie
werden angezogen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zöge an
du
zögest an; zögest an
er/sie/es
zöge an
wir
zögen an
ihr
zöget an; zögt an
sie/Sie
zögen an
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte angezogen
du
hättest angezogen
er/sie/es
hätte angezogen
wir
hätten angezogen
ihr
hättet angezogen
sie/Sie
hätten angezogen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde anziehen
du
würdest anziehen
er/sie/es
würde anziehen
wir
würden anziehen
ihr
würdet anziehen
sie/Sie
würden anziehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde angezogen haben
du
würdest angezogen haben
er/sie/es
würde angezogen haben
wir
würden angezogen haben
ihr
würdet angezogen haben
sie/Sie
würden angezogen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [anziehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
