Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
tauche auf
du
tauchest auf
er/sie/es
tauche auf
wir
tauchen auf
ihr
tauchet auf
sie/Sie
tauchen auf
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei aufgetaucht
du
seiest aufgetaucht; seist aufgetaucht
er/sie/es
sei aufgetaucht
wir
seien aufgetaucht
ihr
seiet aufgetaucht
sie/Sie
seien aufgetaucht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde auftauchen
du
werdest auftauchen
er/sie/es
werde auftauchen
wir
werden auftauchen
ihr
werdet auftauchen
sie/Sie
werden auftauchen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde aufgetaucht sein
du
werdest aufgetaucht sein
er/sie/es
werde aufgetaucht sein
wir
werden aufgetaucht sein
ihr
werdet aufgetaucht sein
sie/Sie
werden aufgetaucht sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tauchte auf
du
tauchtest auf
er/sie/es
tauchte auf
wir
tauchten auf
ihr
tauchtet auf
sie/Sie
tauchten auf
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre aufgetaucht
du
wärest aufgetaucht
er/sie/es
wäre aufgetaucht
wir
wären aufgetaucht
ihr
wäret aufgetaucht
sie/Sie
wären aufgetaucht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde auftauchen
du
würdest auftauchen
er/sie/es
würde auftauchen
wir
würden auftauchen
ihr
würdet auftauchen
sie/Sie
würden auftauchen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde aufgetaucht sein
du
würdest aufgetaucht sein
er/sie/es
würde aufgetaucht sein
wir
würden aufgetaucht sein
ihr
würdet aufgetaucht sein
sie/Sie
würden aufgetaucht sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [auftauchen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
