Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fülle aus
du
füllest aus
er/sie/es
fülle aus
wir
füllen aus
ihr
füllet aus
sie/Sie
füllen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgefüllt
du
habest ausgefüllt
er/sie/es
habe ausgefüllt
wir
haben ausgefüllt
ihr
habet ausgefüllt
sie/Sie
haben ausgefüllt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ausfüllen
du
werdest ausfüllen
er/sie/es
werde ausfüllen
wir
werden ausfüllen
ihr
werdet ausfüllen
sie/Sie
werden ausfüllen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgefüllt haben
du
werdest ausgefüllt haben
er/sie/es
werde ausgefüllt haben
wir
werden ausgefüllt haben
ihr
werdet ausgefüllt haben
sie/Sie
werden ausgefüllt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
füllte aus
du
fülltest aus
er/sie/es
füllte aus
wir
füllten aus
ihr
fülltet aus
sie/Sie
füllten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgefüllt
du
hättest ausgefüllt
er/sie/es
hätte ausgefüllt
wir
hätten ausgefüllt
ihr
hättet ausgefüllt
sie/Sie
hätten ausgefüllt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ausfüllen
du
würdest ausfüllen
er/sie/es
würde ausfüllen
wir
würden ausfüllen
ihr
würdet ausfüllen
sie/Sie
würden ausfüllen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgefüllt haben
du
würdest ausgefüllt haben
er/sie/es
würde ausgefüllt haben
wir
würden ausgefüllt haben
ihr
würdet ausgefüllt haben
sie/Sie
würden ausgefüllt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ausfüllen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.