Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gebe aus
du
gebest aus
er/sie/es
gebe aus
wir
geben aus
ihr
gebet aus
sie/Sie
geben aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgegeben
du
habest ausgegeben
er/sie/es
habe ausgegeben
wir
haben ausgegeben
ihr
habet ausgegeben
sie/Sie
haben ausgegeben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ausgeben
du
werdest ausgeben
er/sie/es
werde ausgeben
wir
werden ausgeben
ihr
werdet ausgeben
sie/Sie
werden ausgeben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgegeben haben
du
werdest ausgegeben haben
er/sie/es
werde ausgegeben haben
wir
werden ausgegeben haben
ihr
werdet ausgegeben haben
sie/Sie
werden ausgegeben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gäbe aus
du
gäbest aus; gäbst aus
er/sie/es
gäbe aus
wir
gäben aus
ihr
gäbet aus; gäbt aus
sie/Sie
gäben aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgegeben
du
hättest ausgegeben
er/sie/es
hätte ausgegeben
wir
hätten ausgegeben
ihr
hättet ausgegeben
sie/Sie
hätten ausgegeben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ausgeben
du
würdest ausgeben
er/sie/es
würde ausgeben
wir
würden ausgeben
ihr
würdet ausgeben
sie/Sie
würden ausgeben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgegeben haben
du
würdest ausgegeben haben
er/sie/es
würde ausgegeben haben
wir
würden ausgegeben haben
ihr
würdet ausgegeben haben
sie/Sie
würden ausgegeben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ausgeben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
