Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
komme aus
du
kommest aus
er/sie/es
komme aus
wir
kommen aus
ihr
kommet aus
sie/Sie
kommen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei ausgekommen
du
seiest ausgekommen; seist ausgekommen
er/sie/es
sei ausgekommen
wir
seien ausgekommen
ihr
seiet ausgekommen
sie/Sie
seien ausgekommen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde auskommen
du
werdest auskommen
er/sie/es
werde auskommen
wir
werden auskommen
ihr
werdet auskommen
sie/Sie
werden auskommen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgekommen sein
du
werdest ausgekommen sein
er/sie/es
werde ausgekommen sein
wir
werden ausgekommen sein
ihr
werdet ausgekommen sein
sie/Sie
werden ausgekommen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
käme aus
du
kämest aus; kämst aus
er/sie/es
käme aus
wir
kämen aus
ihr
kämet aus; kämt aus
sie/Sie
kämen aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre ausgekommen
du
wärest ausgekommen
er/sie/es
wäre ausgekommen
wir
wären ausgekommen
ihr
wäret ausgekommen
sie/Sie
wären ausgekommen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde auskommen
du
würdest auskommen
er/sie/es
würde auskommen
wir
würden auskommen
ihr
würdet auskommen
sie/Sie
würden auskommen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgekommen sein
du
würdest ausgekommen sein
er/sie/es
würde ausgekommen sein
wir
würden ausgekommen sein
ihr
würdet ausgekommen sein
sie/Sie
würden ausgekommen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [auskommen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
