Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lasse aus
du
lassest aus
er/sie/es
lasse aus
wir
lassen aus
ihr
lasset aus
sie/Sie
lassen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgelassen
du
habest ausgelassen
er/sie/es
habe ausgelassen
wir
haben ausgelassen
ihr
habet ausgelassen
sie/Sie
haben ausgelassen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde auslassen
du
werdest auslassen
er/sie/es
werde auslassen
wir
werden auslassen
ihr
werdet auslassen
sie/Sie
werden auslassen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgelassen haben
du
werdest ausgelassen haben
er/sie/es
werde ausgelassen haben
wir
werden ausgelassen haben
ihr
werdet ausgelassen haben
sie/Sie
werden ausgelassen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ließe aus
du
ließest aus
er/sie/es
ließe aus
wir
ließen aus
ihr
ließet aus
sie/Sie
ließen aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgelassen
du
hättest ausgelassen
er/sie/es
hätte ausgelassen
wir
hätten ausgelassen
ihr
hättet ausgelassen
sie/Sie
hätten ausgelassen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde auslassen
du
würdest auslassen
er/sie/es
würde auslassen
wir
würden auslassen
ihr
würdet auslassen
sie/Sie
würden auslassen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgelassen haben
du
würdest ausgelassen haben
er/sie/es
würde ausgelassen haben
wir
würden ausgelassen haben
ihr
würdet ausgelassen haben
sie/Sie
würden ausgelassen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [auslassen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
