Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lose aus
du
losest aus
er/sie/es
lose aus
wir
losen aus
ihr
loset aus
sie/Sie
losen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgelost
du
habest ausgelost
er/sie/es
habe ausgelost
wir
haben ausgelost
ihr
habet ausgelost
sie/Sie
haben ausgelost
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde auslosen
du
werdest auslosen
er/sie/es
werde auslosen
wir
werden auslosen
ihr
werdet auslosen
sie/Sie
werden auslosen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgelost haben
du
werdest ausgelost haben
er/sie/es
werde ausgelost haben
wir
werden ausgelost haben
ihr
werdet ausgelost haben
sie/Sie
werden ausgelost haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
loste aus
du
lostest aus
er/sie/es
loste aus
wir
losten aus
ihr
lostet aus
sie/Sie
losten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgelost
du
hättest ausgelost
er/sie/es
hätte ausgelost
wir
hätten ausgelost
ihr
hättet ausgelost
sie/Sie
hätten ausgelost
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde auslosen
du
würdest auslosen
er/sie/es
würde auslosen
wir
würden auslosen
ihr
würdet auslosen
sie/Sie
würden auslosen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgelost haben
du
würdest ausgelost haben
er/sie/es
würde ausgelost haben
wir
würden ausgelost haben
ihr
würdet ausgelost haben
sie/Sie
würden ausgelost haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [auslösen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
