Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
wähle aus
du
wählest aus
er/sie/es
wähle aus
wir
wählen aus
ihr
wählet aus
sie/Sie
wählen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgewählt
du
habest ausgewählt
er/sie/es
habe ausgewählt
wir
haben ausgewählt
ihr
habet ausgewählt
sie/Sie
haben ausgewählt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde auswählen
du
werdest auswählen
er/sie/es
werde auswählen
wir
werden auswählen
ihr
werdet auswählen
sie/Sie
werden auswählen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgewählt haben
du
werdest ausgewählt haben
er/sie/es
werde ausgewählt haben
wir
werden ausgewählt haben
ihr
werdet ausgewählt haben
sie/Sie
werden ausgewählt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wählte aus
du
wähltest aus
er/sie/es
wählte aus
wir
wählten aus
ihr
wähltet aus
sie/Sie
wählten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgewählt
du
hättest ausgewählt
er/sie/es
hätte ausgewählt
wir
hätten ausgewählt
ihr
hättet ausgewählt
sie/Sie
hätten ausgewählt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde auswählen
du
würdest auswählen
er/sie/es
würde auswählen
wir
würden auswählen
ihr
würdet auswählen
sie/Sie
würden auswählen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgewählt haben
du
würdest ausgewählt haben
er/sie/es
würde ausgewählt haben
wir
würden ausgewählt haben
ihr
würdet ausgewählt haben
sie/Sie
würden ausgewählt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [auswählen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
