Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
weise aus
du
weisest aus
er/sie/es
weise aus
wir
weisen aus
ihr
weiset aus
sie/Sie
weisen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgewiesen
du
habest ausgewiesen
er/sie/es
habe ausgewiesen
wir
haben ausgewiesen
ihr
habet ausgewiesen
sie/Sie
haben ausgewiesen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ausweisen
du
werdest ausweisen
er/sie/es
werde ausweisen
wir
werden ausweisen
ihr
werdet ausweisen
sie/Sie
werden ausweisen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgewiesen haben
du
werdest ausgewiesen haben
er/sie/es
werde ausgewiesen haben
wir
werden ausgewiesen haben
ihr
werdet ausgewiesen haben
sie/Sie
werden ausgewiesen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
wiese aus
du
wiesest aus
er/sie/es
wiese aus
wir
wiesen aus
ihr
wieset aus
sie/Sie
wiesen aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgewiesen
du
hättest ausgewiesen
er/sie/es
hätte ausgewiesen
wir
hätten ausgewiesen
ihr
hättet ausgewiesen
sie/Sie
hätten ausgewiesen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ausweisen
du
würdest ausweisen
er/sie/es
würde ausweisen
wir
würden ausweisen
ihr
würdet ausweisen
sie/Sie
würden ausweisen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgewiesen haben
du
würdest ausgewiesen haben
er/sie/es
würde ausgewiesen haben
wir
würden ausgewiesen haben
ihr
würdet ausgewiesen haben
sie/Sie
würden ausgewiesen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ausweisen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
