Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bahne
du
bahnest
er/sie/es
bahne
wir
bahnen
ihr
bahnet
sie/Sie
bahnen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebahnt
du
habest gebahnt
er/sie/es
habe gebahnt
wir
haben gebahnt
ihr
habet gebahnt
sie/Sie
haben gebahnt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bahnen
du
werdest bahnen
er/sie/es
werde bahnen
wir
werden bahnen
ihr
werdet bahnen
sie/Sie
werden bahnen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebahnt haben
du
werdest gebahnt haben
er/sie/es
werde gebahnt haben
wir
werden gebahnt haben
ihr
werdet gebahnt haben
sie/Sie
werden gebahnt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bahnte
du
bahntest
er/sie/es
bahnte
wir
bahnten
ihr
bahntet
sie/Sie
bahnten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebahnt
du
hättest gebahnt
er/sie/es
hätte gebahnt
wir
hätten gebahnt
ihr
hättet gebahnt
sie/Sie
hätten gebahnt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bahnen
du
würdest bahnen
er/sie/es
würde bahnen
wir
würden bahnen
ihr
würdet bahnen
sie/Sie
würden bahnen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebahnt haben
du
würdest gebahnt haben
er/sie/es
würde gebahnt haben
wir
würden gebahnt haben
ihr
würdet gebahnt haben
sie/Sie
würden gebahnt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bahnen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.